„Čože ten potôčik pod tou skalou hučí,
či hádam tú svoju skalu ľúbiť učí?
Uč len, uč, potôčik, ľúbospevným hlasom:
Čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom.
Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti,
a teraz ťa nemám ani za dve hrsti:
Ľúbosť moja zvädla, ale ona skvitne,
keď milý zastane pri vysokom Sitne.“
"Mért zuhog a patak ama szikla alatt.
Szeretni tanítja tán a sziklafalat?
Tanítsd csak kis patak, szerelmes szavakkal.
Megjön az idővel, mi nem pillanattal!
Szerelem, szerelem, mennyit élveztelek!
Most pedig megszegted régi hűségedet.
Szerelmem elhervadt, új virulásra vár,
Mire kedvesem a Szitnya alatt megáll."
(Andrej Sládkovič: Marína, 108.)
Magyarra fordította: Podhradszky Lajos